ARCH 06/13
Špecifikom, s ktorým sa investori obrátili na architektov, bola požiadavka navrhnúť bývanie, ktorého najvyšším imperatívom a determinantom dizajnu mala byť v maximálne možnej miere nezávislosť a autonómnosť bývania.
S pribúdajúcim povedomím verejnosti o možnostiach (nielen) energetických úspor pri výstavbe a prevádzke rodinných domov, v kontexte súčasnej spoločenskej situácie (hospodárska recesia), je logické, že sa v privátnom rezidenčnom sektore téma „house with no bills“ stáva nesmierne atraktívnou. Do akej miery je však prianie otcom myšlienky? Aká je realita medzi mantinelmi ideálov a pragmatizmu? Ako má reagovať na takéto zadanie architekt?
